Analýza sedimentačných procesov v ramene Dunaja pri Gabčíkove a ich vplyv na formovanie nivných pôd.
Cieľom bolo kvantifikovať rýchlosť akumulácie jemných pieskov a hlín v mŕtvom ramene Dunaja a určiť, ako sa mení zrnitosť sedimentov v závislosti od vzdialenosti od hlavného koryta.
Terénny výskum prebiehal počas troch povodňových cyklov. Odobrali sme 12 pôdnych rezov z profilov vo vzdialenosti 5, 15 a 30 metrov od brehu. Vzorky boli analyzované metódou laserovej difrakcie a mokrého sitovania.
Pomocou hydrometrických meraní sme zaznamenali rýchlosť prúdenia v rozsahu 0,2–0,8 m/s. V laboratóriu sme stanovili podiel frakcií: 45 % jemný piesok, 35 % hlina, 20 % íl. Následne sme vytvorili 3D model ukladania častíc v prostredí QGIS.
Priemerná rýchlosť sedimentácie dosahuje 2,3 cm za rok. Vzdialenosť od koryta priamo ovplyvňuje zrnitosť – bližšie k brehu prevládajú hrubšie piesky, ďalej jemnejšie íly. Výsledky potvrdzujú, že prirodzená sedimentácia postupne dvíha dno ramena a mení topografiu nivy.
Terénne vzorky odobraté počas povodňového cyklu v apríli 2024.
Od prvotných terénnych meraní po komplexnú databázu riečnych sedimentov — kľúčové míľniky rozvoja geovedného portálu
Prvé systematické odbery vzoriek aluviálnych usadenín v úmrtných ramenách rieky Morava. Vybudovanie siete 12 monitorovacích bodov pre meranie rýchlosti prúdenia a granulometrie.
Spustenie otvorenej vedeckej databázy s viac ako 450 pôdnymi rezmi a 3D modelmi topografie riečnych korýt. Portál začal slúžiť študentom geológie z troch univerzít.
Publikácia prelomovej štúdie o hydrodynamike ukladania jemných pieskov v záplavových územiach. Výskumný tím získal grant na rozšírenie monitoringu do povodia Dunaja.
Výsledkom je unikátna databáza sedimentačných procesov, ktorá mení chápanie formovania úrodných pôd v riečnych deltách.